vladyka Cyril Vasiľ

Osobná stránka

Pastiersky list na Vianoce 2020

Pastiersky list na Vianoce 2020

Milovaní bratia a sestry!
Slovami koledy by sme dnes chceli zvolať: „Čas radosti, veselosti, svetu nastal nyni…“ Realita je však iná, lebo často je z úst ľudí počuť, že dnes je tak, akoby ani Vianoce neboli, veď všetko okolo nás sa utápa nie v radosti či veselosti, lež v neistote a strachu. Je to však jav, ktorý nie je nový, ale hovorí o potrebe viac nám zdvíhať oči k nebu tak, ako to urobili pastieri na betlehemských nivách, keď im anjeli oznámili zvesť o Narodení Krista. Lebo radosť k nám prichádza zhora a nie od ľudí a anjeli z neba ju zvestovali slovami: „Nebojte sa! Zvestujeme vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“/Lk2,10-11/.
Teda všetkým nám je potrebné nebáť sa, stratiť strach, ktorý sa zmocnil mnohých z toho, že nás prekvapili mnohé nemilé skutočnosti vonkajšieho sveta. A to sa dá len vtedy, keď zoberieme do úvahy tých, ktorí nám tu radosť zvestujú a predovšetkým to, kto nám ju prináša. Anjeli z neba vedia „čo-to“ o večnej radosti z Boha, ktorého oslavujú a tak nám tu radosť aj zvestujú s upozornením na to, že treba nám najprv stratiť strach z udalosti na tejto zemi. „Nebojte sa!“- tak nás vyzval aj Svätý Otec Ján Pavol II. pri nástupe na pápežský stolec, lebo sám vedel koľko strachu nosí v sebe človek z rozličných príčin.
Stratiť však strach znamená vidieť pred sebou moc istoty, ktorá víťazí nad všetkými strachmi i nad všetkým zlom. A túto moc nám dnes predstavuje malé Dieťa, ktoré sa narodilo pred dvoma tisícročiami v Betleheme a bolo uložené do jaslí: „A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ /Lk2,12/. Takto si skutočnosť moci nik z ľudí nepredstavuje, lebo bezbranné dieťa evokuje skôr myšlienky na bezmocnosť a potrebu pomoci, no nie na ľudskú moc. Dnes však o ľudskej moci nieto reči, lež o moci zhora, lebo „každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani zatmenia z obratu“/Jak 1,17/. Toto, o čom hovorí sv. apoštol Jakub našlo najmocnejšie naplnenie v príchode Božieho Syna na svet, lebo on je tým najdokonalejším Darom i údelom pre ľudí, ktorí hľadajú moc, ktorá nás zbaví strachu a hriechu.
Dnes teda na sviatok Narodenia Pána naše oči srdca treba dvíhať k nebu, aj keď fyzický sme sklonení nad jasličkami. Pretože nie to je vždy pravda, čo fyzicky vnímame, ale to, čo srdcom viery prežívame a preto sa viac než do vonkajších skutočností vnárajme do hlbokej pravdy o vtelení Božieho Syna: „On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom“. – Keď takto denne vyznávame slovami modlitby vyznania viery, tak potom takto aj verme v praktickom živote veriaceho, ktorý sa nepodvolí žiadnym tlakom doby, ani udalostí, ktoré nám vo svete naháňajú strach. Že to nie je vždy jednoduché, každý z nás dobre vie, ale vieme aj o tom, že je to nutnosť života, ku ktorej môžeme dospieť len hlbokou vierou „v Ježiša Krista, Jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi“.
Táto skutočnosť viery vo vtelenie Božieho Syna v posledných rokoch komerčných Vianoc išla príliš do úzadia a tak sa zákonite dostavil predveký strach pohanských národov zo „smrti slnka“ a následne čakania na zimný slnovrat. Je pravdou, že zemeguľa sa astronomicky už znova začína pomaly prikláňať k slnku, ale pre potrebu vnútorného svetla človeka to nestačí. Pre nás je dôležité vnímať to večné „Slnko Pravdy“, o ktorom spievame v tropári sviatku: „Narodenie tvoje Kriste, Bože náš, prinieslo svetu Svetlo múdrosti, lebo mudrci hviezdou sa poučili, klaňať sa ti Slnku Pravdy…“ To, že sa zem vždy viac a viac v priebehu ďalších dní a mesiacov bude prikláňať k slnku, je aj pre nás výzvou, aby sme sa tiež osobne vždy viac a viac prikláňali ku Kristovi – Slnku Pravdy. Len tak sa rozoženie v nás tma smútku a strachu, ktorý nám súčasný svet naháňa. A tieto sviatky sa môžu práve svojou rodinnou intimitou stať začiatkom hlbokej viery v toho, ktorý „sám prišiel, aby nás spasil“//.
Ako to urobiť…? Veľmi jednoducho tak, ako Mária, ktorá bez veľkých slov sa ponorila do kontemplácie Boha vo svojom Dieťati. Tu nie sú potrebné veľké slová, ale veľká viera, pokora a odovzdanosť do Božích rúk, ktorú zvlášť táto doba od nás vyžaduje. Len tak sa k nám vráti radosť, aj bez veľkých darčekov pod stromčekom, a tak naučíme seba i blízkych tomu, že Boh vie prebývať v skromných podmienkach betlehemskej jaskyne a v malých ľuďoch, celkom tak, ako aj v malom Betlehemskom Dieťati.
Chceme vám teda v deň týchto veľkých sviatkov roka popriať veľa radosti z Božej blízkosti a istotu jeho moci, ktorá zaháňa každý strach. Nech teda sviatky Roždestva naplnia vás všetkých, naše rodiny a spoločenstvá rehoľníkov, jasom Božej milosti a ochranou Presvätej Bohorodičky, k čomu všetkým udeľujeme archijerejské požehnanie.

„CHRISTOS RAŽDAJETSJA!“

+ Cyril Vasiľ SJ + Milan Chautur CSsR


O autorovi

admin

Komentáre

Komentáre sú uzavreté